Ľudia cítia emocionálnu bolesť aj po smrti a o čom snívajú novorodenci

V dňoch 15. až 18. júna 2017 sa na univerzite YALE- (YALE UNIVERSITY, USA) uskutočnila konferencia pod názvom „Rozširovanie hraníc vedy“, na ktorej vystúpila Júlia Sellers s prednáškou pod názvom „Opis mimotelových zážitkov z pohľadu ich priamych účastníkov.“

Na konferencii vystúpilo mnoho vedcov, bádateľov a odborníkov zaoberajúcich sa  mimozmyslovým vnímaním, paranormálnymi javmi, prekogníciou, diaľkovým pozorovaním-Remote viewing, zážitkami blízko smrti- Near death experiences, zážitkami mimo tela -Out of body experiences, liečením na diaľku, teóriami vedomia, UFO portálmi, kontaktmi s entitami mimo ľudskej rasy, atď.

Julia Selles je autorkou  knihy o mimotelových zážitkoch „ Videl som to zajtra.“ V súčasnosti prednáša na rôzne duchovné témy vrátane mimotelových zážitkov v SR, ČR, USA.

Úryvok z prednášky Júlie Sellers
Miesto konania prednášky: Vedecká konferencia zameraná na paranormálne javy
 Yale University, USA, 16 jún 2017,  9.55 hod
Názov prednášky:  Opis mimotelových zážitkov z pohľadu ich priamych účastníkov.

Minulý týždeň pri prehliadaní internetu som natrafila na reklamu, ktorá hovorila: „Mimotelové zážitky zaručené  v priebehu troch dní.“ V dnešnej dobe akoby sa roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí sú ochotní  zaplatiť obrovské peniaze za workshop, v rámci ktorého by sa naučili, ako sa dostať mimo tela za tri dni a ešte k tomu so zaručeným výsledkom.  Ja však poznám osobu, ktorá hľadá pravý opak a to zaplatiť  niekomu veľké peniaze za to, aby ho naučili, ako sa dostať späť do  tela a zostať v ňom  uzemnený.

Táto osoba ( volá  sa Michael)  zažíva mimotelové zážitky pri plnom vedomí a teda v bdelom stave  od svojho narodenia (viac ako 44 rokov).  Michael tiež prešiel tkz. vedomým pôrodom ( pamätá si svoj vlastný pôrod).  Stručne povedané,  jeho príbeh je príbeh človeka, ktorý si pamätá svoje   narodenie rovnako ako  smrť.  PMH Atwater, medzinárodne uznávaná vedkyňa v oblasti  mimotelových zážitkov  a iných paranormálnych javov,  opísala Michaela v predslove ku mojej knihy „ Videl som to zajtra“  ako človeka: „…, ktorý objavil nový aspekt svojej vlastného bytia – schopnosť  opustiť svoje  telo a cestovať na iné miesta.“  V jednej z našich interakcií ohľadne Michaela,  doktorka Atwater povedala na jeho adresu  niečo, čo ma trochu vydesilo. Konkrétne sa vyjadrila v nasledovnom zmysle:  „Michael je ešte stále človek, ale začína  lepšie fungovať na vyššej frekvencii  v porovnaní s tým,  čo je (pre ostatných )  normálne.  Je to ako keby sa postupne menil na  čisté vedomie. “

Mojim cieľom  je prezentovať svoju prednášku čo najpravdivejšie  a najefektívnejšie všetkým tým, ktorí sú ochotní počúvať môj príbeh bez toho, aby ho súdili.

Skôr ako začnem, myslím, že by bolo vhodné zdôrazniť niekoľko bodov.  Po prvé, táto prezentácia predstavuje prípad pre štúdium mimotelových  zážitkov  založených  na tkz. skúsenostiach z prvej ruky, čiže z pohľadu ľudí,  ktorí ich zažívajú na vlastnom tele.  Z toho vyplýva, že moja prezentácia  sa opiera o pozorovania,  ktoré sú vo svojej podstate subjektívne,  jedinečné a vlastné pre tých, čo ich zažívajú .  Po druhé, pre účely správneho chápania fenoménu mimotelových zážitkov je potrebné jasne rozlišovať medzi prirodzeným mimotelovým zážitkom  a tým, čo nazývam zážitkom blízkym mimotelovému alebo niečo ako mimotelový zážitok. V rámci prednášky budem prezentovať len spontánne prípady mimotelových zážitkov  prežitých pri plnom vedomí. Spontánne mimotelové zážitky sa totiž  fenomenologicky odlišujú od  zážitkov blízkych mimotelovým,  respektíve  tkz. nepravých mimotelových zážitkov ku ktorým  zaraďujeme  zážitky vyskytujúce  sa počas spánku, takzvaný fenomén lucidity, ďalej zážitky vyvolané  počas hypnózy, zážitky vyvolané formou tkz. REM intrúzie ako je hypnagogia respektíve hypnopompia, ďalej fenomén falošného prebudenia, nevedomej astrálnej  projekcie v spánku,  autoskopie a autoskopických halucinácií,  heautoskopie (či už vnútornej alebo negatívnej),  fenoménu Dopplergangera,  ako aj mimotelových zážitkov indukovaných drogami, medikamentmi, v momentoch nečakaného šoku, respektíve smrti a inými typmi mimotelových zážitkov, ktorých súčasťou sú tkz.distorcie-fyzické a priestorové zmeny častí ľudského tela, vznikajúce napr. v nastaveniach virtuálnej reality.

Moja prezentácia  neobsahuje žiadne citácie z iných vedeckých štúdií zameraných na mimotelové zážitky . Dôvod je jednoduchý. Cieľom prednášky je prezentovať čo najviac informácií a faktov z prvej ruky. Aj napriek tomu, si však jednu citáciu dovolím použiť.  Psychologička Susan Blackmore,  ktorá detailne študovala podstatu mimotelových zážitkov v jednej zo  štúdií na ich adresu uviedla nasledovné: „…… mimotelové zážitky sú krátkeho trvania a udejú sa len raz alebo dvakrát v živote.“ (Blackmore SJ. Za telo. Vyšetrovanie skúseností mimo tela. Londýn: Heinemann, 1982.) Dovolím si  nesúhlasiť  s vyhlásením Susan Blackmore, vzhľadom  na skutočnosť,  že Michael absolvuje viacnásobné mimotelové zážitky  viac ako štyridsať rokov každý deň , ciže  ku dnešnému dňu musí mať absolvovaných viac ako 15 840 mimotelových zážitkov.

Takže o čom je vlastne príbeh Michaela a čo robí tento príbeh výnimočným?

Michael si pamätá celú prenatálnu fázu svojho vývoja, čiže doby keď sa nachádzal v  maternici svojej matky a dokonca aj presný moment keď sa inštancia jeho vyššieho JA, alebo kvanta energie, či svetla, ktoré nazývame dušou vlialo respektíve vstúpilo do  maternice a do plodu (ktorý sa neskôr stal jeho fyzickým telom).

Podľa vlastných vyjadrení Michaela: „Mimotelové zážitky mávam od doby, keď nastúpila moja pamäť. Spomínam si, že som opúšťal svoje telo ako batoľa. Spomínam si na dobu prežitú v maternici, na to aké pocity som v nej zažíval, presné zvuky, farby a okolie. “

Michael si tiež spomína na svoje minulé životy, ktoré v skutočnosti nie sú oddelené minulé životy, ale skôr akýsi súhrn udalostí, ktorý  pozostáva  zo zmesi pocitov, emocionálnych zážitkov, ako aj myšlienok, ktoré prebiehajú simultánne, tu a teraz v súčasnosti,  lenže na iných frekvenčných úrovniach, ktoré sú mimo bežného ľudského dosahu.  Minulé životy sú vnímané ako minulé  z dôvodu obmedzenej kapacity našich zmyslov.

Michael ďalej  telepaticky komunikuje so zvieratami, zosnulými, novorodencami a dokonca aj s deťmi, ktoré ešte neboli narodené (sú buď v prenatálnej fáze, alebo sa narodia až za pár rokov,  respektíve v budúcnosti).   Michael vie vytiahnuť informácie zo stien, dverí, dreva a stromov,  kusov nábytku, kameňov, kryštálov a rastlín. V podstate všetko, čo je organické – nie umelé.

Keď Michael vstúpi do svojho mimotelového stavu pri plnom vedomí, prejavuje určité fyzické charakteristiky.  Jeho pohyb sa stáva robotickým, stráca rovnováhu a oči má hlboko prižmúrené.  Navyše, keď je mimo tela, stráca schopnosť písania.  Má problémy s uchopením pera (nakoľko v mimotelovej pozícii sú jeho svaly  uvoľnené podobne,  ako je to pri svalovej atonii.). Zároveň má ťažkosti s vyjadrovaním sa, gramatikou,  pravopisom, ako aj s jednoduchým ponímaním a používaním jazyka. (akoby v mimotelovom  stave pracovala len jedna časť mozgu, pričom centrum reči a celkovej komprehensie jazyka sa zdá byť vylúčené).

Stav mimo tela opisuje Michael nasledovne: Keď sa nachádzam mimo tela,  orientujem sa iba na základe mimozmyslového vnímania. Orientujem sa cez dotyky na diaľku. Sú vlastne niečo ako pocity a city. Moje vedomie, teda energetické kvantum, je rozliate v priestore. Cez pocity zachytáva informácie o pozorovanom objekte či osobe na diaľku“.„Je to podobný princíp, ako zviera, ktoré v noci nevidí a predsa sa vie orientovať. Vibračno-oscilačná energia, ktorá je súčasťou môjho tela, ale zároveň je aj rozliata v širšom priestore, má schopnosť pokrývať moje videnie, cítenie, hmat, chuť, sluch a čuch. Fyzické oči, uši, nos, jazyk a kožu pri dosiahnutí určitého vibračno-oscilačného pulzu vo vašom tele nemusíte používať. Rezonančne sa totiž napojíte na vyšší rytmus pulzovania. Ten vám odkryje svet mimozmyslového vnímania“.„Dokázal by som toho toľko povedať. Ľudia však nevedia, ako so mnou komunikovať na úrovni mysle. Čiže telepaticky. Mohol by som ľudí učiť. Vysvetliť im rôzne nové vedecké teórie. Môj problém spočíva v tom, že slovami nedokážem vyjadriť informácie, ktoré som nadobudol. Všetky získané informácie dokážem vyjadriť iba základnými myšlienkami. Alebo opornými bodmi. Vnímam ich totiž v jednom celku. Cez symboly, geometrické tvary, farby a žiarenie. To, čo vnímam, sa niekedy nedá dostatočne vyjadriť rečou. Neexistujú na to žiadne použiteľné výrazy v bežnom  jazyku. Jadro myšlienok, ktoré mám uložené v tele, nedokáže prostredníctvom mňa nikto prečítať. Tieto informácie nemám uložené v mozgu. Informácie, ktoré nasávam, sú uložené vo vnútri môjho tela. V mojom duchu. V mojom bytí“.

„Niekedy sa mi do tela vracia len ťažko, inokedy bez problémov a hladko. Keď som mimo tela, fungujem multidimenzionálne. Pri pozorovaní okolia nie som len divák, ale aj priamy účastník toho, čo pozorujem. Je to ako keby ste sledovali film, ale zároveň boli aj jeho súčasťou.  Keď opustíte svoje fyzické telo, opustíte tretiu dimenziu a pokračujete existovať vo forme čistej energie,  ktorá nie je hustá ako v prípade fyzickej hmoty, ale naopak,  je ľahšia a redšia a existuje nezávisle od fyzickej hmoty. Táto nefyzická kvantová energia je schopná prechádzať cez steny, dvere alebo hustú hmotu. Informácie a poznatky nie sú uložené v mozgu. Informácie, ktoré dostávam ja, nemajú nič spoločné s mozgom. Sú uložené  v hĺbke môjho tela. V mojom duchu. V mojom vnútornom  bytí.

V roku 2016 sme s Michaelom začali spolupracovať s nadáciou FREE. (Nadácia pre výskum mimozemských zážitkov).  Experimentálna výskumná štúdia, ktorú zrealizovala nadácia FREE preukázala, že až  osemdesiat percent ľudí, ktorí zažili kontakt s mimozemskými civilizáciami zároveň  zažilo aj mimotelový zážitok.  Skúsenosti mimo tela boli identifikované ako jedny z  hlavných skúseností u ľudí, ktorí zažili aj zážitky s mimozemskými civilizáciami. Z toho vyplýva, že fenomén mimotelových zážitkov a fenomén kontaktov  s mimozemskými civilizáciami sú navzájom prepojené.  V jednom z dopytov Harvardského astrofyzika doktora Rudyho Schilda zaslaných Michaelovi,  Michael potvrdil nasledovné:

– v obrovských priestoroch medzi hviezdami sa nachádzajú chladné, tmavé masy podobné planétam.  Majú masívne a tuhé jadrá s atmosférickými plynmi a poveternostnými vplyvmi podobným našej Zemi

– za planétou  Pluto sa nachádza ďalšia planéta. . Ľudia musia akceptovať,  že táto planéta podporuje život . Má drsné podmienky a jej oceán neobsahuje CO2.

Plné znenie vyššie uvedeného textu si môžete prečítať  v kapitole XX. najnovšej knihy Mary Rodwell nazvanej Nový človek. Mary Rodwell, medzinárodne uznávaná expertka na kontakty s mimozemskými civilizáciami,  opisuje Michaelove multidimenzionálne cesty mimo  tela v  kapitole XX. svojej knihy.  Kapitola nesie názov Interdimenzionálni cestovatelia.

Michael počas svojich ciest mimo tela navštevuje  rôzne planéty. V roku 1998 sa o tečúcej vode na Marse vyjadril nasledovne (priamy citát z môjho denníku) : „Na Marse sa nachádza tečúca voda. Existujú tam tiež určité druhy živých tvorov (ako sú ryby a jašterice). “ V tejto súvislosti upozorňujem na fakt, že NASA vydala informácie o tečúcej vode na Marse po prvý krát  v roku 2014, čo je o 16 rokov neskôr ako sa tieto informácie objavili  v mojom denníku.

Niekedy, keď sa Michael nachádza  v  režime mimo tela prežíva veci, ktoré sa v skutočnosti vo fyzickej realite udejú až neskôr, za pár minút, hodín,  v nasledujúci deň alebo  týždni, skrátka  v budúcnosti.  V takom  prípade vznikajú skutočne  vtipné situácie,  podobne ako v  nasledujúcom  krátkom príbehu,  ktorý som nazvala : „Čo sa stane, keď si najskôr svoj chlieb zješ a až potom si ho kúpiš.“
Jedného dňa ma  Michael požiadal, aby som mu kúpila špeciálny druh chleba. Tento chlieb predávajú u nás na Slovensku a Michael ho zbožňuje, nakoľko v Amerike k dispozícii nie je. Samotný príbeh nie je zaujímavý, s výnimkou jednej časti. Chlieb, ktorý si dal Michael kúpiť zjedol mimo tela skôr, ako  som ho kúpila. Budúca udalosť sa tak stala vo forme mimotelového zážitku skôr, ako sa stala vo fyzickej realite. Michael je zvyknutý na takýto spôsob života a vnímanie reality. Prežíva tak rôzne situácie dva krát, a to v rámci dvoch rôznych časovo priestorových relácií. Jedna je mimo tela, v rámci jeho mimotelového zážitku a druhá nasleduje je vo fyzickom tele, teda v hmotnej realite. Sú chvíle, keď si Michael  nie je istý, či to, čo v určitom momente prežíva, je skutočná súčasná realita, respektíve či  to je budúcnosť, ktorú zažíva mimo tela.

Michael je tiež okrem iného  schopný vstúpiť do tiel iných ľudí, zvierat vrátane vtákov, stromov aj rastlín a napojiť sa tak na ich pocity, emócie a myšlienky. Nasleduje krátky príbeh, ktorý som nazvala: Letel som v tele smutného vtáka.  Príbeh v podstate popisuje pocity Michaela  potom, ako vstúpil do tela lietajúceho vtáka: „Dnes, keď som vystúpil z môjho fyzického tela,  dostal som sa do tela vtáka, ktorý práve letel. Musím povedať, že  to bol veľmi zvláštny pocit  letieť v tele vtáka.  Bol už večer a všade bola tma.  Vycítil som, že tento vták bol veľmi smutný.  Snažil sa dostať na určité miesto a pochopil som tiež, že táto cesta bola preňho veľmi dôležitá. Nedokázal som však pochopiť dôvod prečo. Keď som bol v jeho tele cítil som, že mu odpadlo z tela pero. Bol to naozaj zvláštny pocit, nakoľko  som to cítil priamo na mojom tele. Môžem tiež potvrdiť, že  vták nebol hladný, pretože pred časom mal nejaké jedlo vo forme orechov a semienok.“

Čo by ste povedali na to keby tvrdím, že farba má svoj vlastný zápach, chuť, zvuk a tvar?  Michael totiž zažíva aj synestéziu alebo tkz.  prepojenie zmyslov. Napríklad, keď počúva hudbu, zároveň vníma aj jej farbu, pretože každý zvuk má svoju vlastnú farbu.  Dokáže  tiež vidieť rôzne tvary a geometrické vzory, ktoré vytvárajú jednotlivé noty. Každá nota a zvuk má svoje vlastné vibrácie. Tieto vytvárajú  tvar, ktorý dáva základy denzifikácii  hmoty iným i slovami zhmotňovaniu. Michael ďalej vidí formy, ktoré vytvárajú  jednotlivé slová; Každá slabika má svoju vlastnú  podobu a geometrický tvar. Každé písmeno má svoje vlastné vibrácie, ku ktorým patrí určitý význam. Dokonca aj farby majú svoje vlastné zvuky a noty. Michael deteguje vibrácie pomocou všetkých svojich zmyslov. Počuje, vidí, cíti, chutí a vonia vibrácie.  Vibrácie radosti a lásky v porovnaní s vibráciami hnevu a nenávisti majú rôzne vône a úplne inú chuť. Vibrácie sa tiež dajú  detegovať kožou vo forme rôznych tlakov, ktoré vo Vás vytvárajú určité pocity, emócie, a myšlienky vo forme informácií.

Vzhľadom na krátkosť času by som sa teraz s vami chcela veľmi stručne podeliť o niektoré  pozorovania a myšlienky na tému prepojenia zvuku a svetla, získané v rámci  cestovania  mimo tela.

– svetlo (oscilácia) obsahuje zvuk (vibráciu) a naopak, zvuk obsahuje svetlo. Celé elektromagnetické spektrum obsahuje zvuk a v závislosti od pomeru zvuku obsiahnutého v EM žiarení vznikajú rôzne časti EM spektra. Svetlo ako oscilácia a zvuk ako vibrácia sú prepojené. Sú rovnakej povahy, sú vlastne jedno a to isté, ale ich potencionality sú vyjadrené  v rôznych modalitách.
– dokonca aj v miestach, kde  zvuk nepropaguje sa v skutočnosti nachádza v určitom vibračnom móde. Ide však o to, že na takýchto miestach chýba  tkz. Propagačný  kanál  na jeho propagáciu.  Zvuk (či už nad alebo pod prahom počuteľnosti ľudského ucha), vo forme vibrácie  existuje  vždy a všade a za každých okolností.
-tvar  respektíve forma vytvára  komunikačný kanál, ľudská reč a  jazyk nie je napríklad ničím  iným ako interpretáciou tejto formy respektíve  tvaru  ( jazyk svojimi slovami  vlastne iba  interpretuje význam tvaru a formy, ktorú jednotlivé slová reprezentujú.  Tento tvar-forma však  nie reálna, skutočná,  nakoľko  skutočný tvar / vibrácie nemožno popísať  slovami.

Nasleduje niekoľko úryvkov  z môjho denníka o rôznych  zaujímavých pozorovaniach, ktoré Michael objavil  v rámci cestovania mimo tela.

Prvý  úryvok hovorí o tom,  že aj novorodenci staré iba týždeň sú schopné  snívať.
V roku 2000 mi Michael opísal  sen len  týždeň starého novorodenca.   Ten novorodenec bol náš syn. V rámci svojho sna,  alebo lepšie povedané nočnej mory náš syn  prechádzal lesom a videl okolo seba rôzne zvieratá,  napríklad slony. Prenasledovali ho. Bál sa. Michael sa dostal do jeho sna, pričom bol schopný tento sen pozorovať a precítiť tak,  ako keby sa sníval jemu.  Otázka znie: Ako môže týždeň staré dieťa vedieť o existencii lesov a zvierat predtým, ako ich mal možnosť fyzicky uvidieť?
Je teda zrejmé, že na hlbšej úrovni existuje nejaké univerzálne vedomie založené na  kvantovom holograme, ktoré všetko naokolo navzájom  prepája.

O portáloch a bránach
Brány-portály existujú na špeciálnych miestach v rôznych častiach Zeme. Môžete sa napríklad plaviť loďou na určitých  miestach oceánu a náhle zistíte, že vlastne cestujete časom. Môžete tiež cestovať priestorom. Brány existujú na špeciálnych miestach v našej slnečnej sústave. Niekedy Slnko vytvára takéto vstupy (portály) / brány, na základe farby svetelného spektra, nakoľko frekvencie svetla tieto portály otvárajú. Ak sa nachádzate v blízkosti brány a ste napríklad mimo tela,  automaticky ste do nej vtiahnutý. Ale pozor,  nakoľko naspäť sa nemôžete  vrátiť cez tú istú bránu, ktorou ste vstúpili. Na návrat musíte použiť inú bránu. Faktory ako teplota, jednotlivé farby svetla (elektromagnetické frekvencie) a gravitácia otvárajú a zatvárajú brány a portály.

O  galaxiách
Galaxie sa stále dokola rodia a potom zanikajú  v neutíchajúcom  infinitívnom cykle. Podobne je to so slnkom. Zrodí sa a potom zanikne v nepretržite sa opakujúcom cykle. Osobne  som videl mnohokrát ako sa naša Mliečna Dráha zrodila a potom zanikla.  Dá sa povedať, že slnečná sústava, v ktorej sa nachádza  naša Zem, existovala vždy.  Ide  o to, že vždy zanikne a následne potom zase vznikne. Naša Zem  v budúcnosti  zmizne v plameňoch.  Slnko imploduje a všetko pohltí.

Čo sa deje s ľuďmi po smrti
„Pre väčšinu ľudí platí,  že sa narodia do  nového tela.  Niektorí ľudia  potom ako zomrú môžu aj naďalej trpieť na  fyzickú bolesť a útrapy z tkz. minulých životov.  Človek totiž nie je mŕtvy až  dovtedy pokiaľ sa znovu nenarodí v novom tele.  Samotný fakt, že ich telo zomrelo na zemi vo fyzickej úrovni, neznamená, že sú mŕtvi. Niektorí ľudia sa po smrti na Zem nevrátia, idú do vyšších plání a dimenzií. Takže pokiaľ sa človek znovu nenarodí v novom tele, môže stále cítiť fyzickú bolesť.  Viem to  na 100  percent, nakoľko som bol svedkom týchto záležitostí už mnohokrát. “

Dinosaurie vajcia
Rusi vlastnia tajné zmrazené telá dinosaurov  a ich nakladené vajcia. Našli ich  zamrznuté v snehu. Vykopali  ich pomocou špeciálneho vybavenia zostrojeného priamo za účelom získania  týchto  zmrazených vzoriek spod povrchu.

Líbí se vám článek? Podpořte, prosím, autory v další práci a nastavte trvalý příkaz na transparentní účet: 2900794933/2010. Do zprávy pro příjemce uveďte prosím "DAR" a název článku nebo vyplňte VS: 12095 a SS: 100.

Napsat komentář

Líbí se vám naše stránky?

Podpořte prosím autory a překladatele trvalým příkazem na transparentní účet: 2900794933/2010
nebo pomozte s překlady.