«« »»

Historie vzniku náboženství – jak se postupně vyvíjelo?

Od úsvitu ľudstva sa ľudia snažili hľadať zmysel existencie a to najmä v tedy keď čelili neznámym javom ako sú búrky alebo si kládli otázky typu: „Čosa s nami stane po smrti?“ a „Ako vznikol svet?„. Je pravdepodobné, že z takýchto otázok sa vytvorili naše prvé primitívne náboženstvá.

Najstaršie dôkazy o náboženskej praxi sú spred 100 000 rokov keď sme začali pochovávať našich mŕtvych. Hoci to nemôžeme považovať za počiatok viery, naznačuje to, že ľudstvo začalo brať do úvahy posmrtný život.

Postupom času sa táto náboženská prax stala základom pre novú ideológiu rozšírenú na všetky kontinenty dnes znám uako „animizmus„.

Táto vznikajúca viera bola systémom vierovyznania, ktorý sa vyvíjal a vyústil do mnohých iných ideológií po celom svete. Cesta vyvíjajúcich sa náboženstiev sa dá rozdeliť na tri klasické obdobia.

Treba poznamenať, že tieto obdobia nenaznačujú novú ideológiu, ktorá sa zlepšuje na základe predchádzajúcich systémov viery. Náboženstvá sa časom menia, zaniknú a rozdeľujú sa na rôzne tradície. Prispôsobujú sa svojmu životnému prostrediu, čiastočne ho aj sami vytvárajú, sú prirodzenou súčasťou evolúcie.

Strom náboženství

1.) Obdobie – animizmus (100 000 p.n.l. – súčasnosť)

Ľudia začali veriť, že prírodné stvorenia (napríklad rastliny, zvieratá, skaly a vietor) majú duchovnú podstatu. Verili, že tieto duchovné entity majú moc, ktorou vplývajú na náš každodenný život a že uctievaním týchto božských bytostí môžeme udržať harmóniu s duchovným svetom a získať od neho isté výhody.

2.) Obdobie – polyteizmus (15 000 p.n.l. – súčasnosť)

Korene polyteizmu môžu siahať až do konca paleolitu. Podľa takzvanej nostratickej teórie majú všetky jazyky spoločný základ v jednej jazykovej rodine, ktorá zjavne ovlyvnila všetky africké a eurázijské dialekty. Mnohé zo základných slov zahŕňajú prírodných bohov (ako napríklad matku Zem a otca – oblohu).

To naznačuje, že z prírodných duchov animizmu sa vyvinula nová generácia bohov (ktorá dala abstraktným bytostiam hromu a vody viac ľudskú podobu). Počas neolitickej revolúcie sa začali objavovať civilizácie s novými odvetviami (napríklad zákonodarstvo, hutníctvo, poľnohospodárstvo a obchod). A na miesto starých indoeurópskych či sumerských bohov nastúpili noví sprievodcovia civilizovaným svetom.

Tieto božské bytosti boli zvyčajne rozdelené do niekoľkých tried, ktoré dohliadali na nebesá, ríšu smrteľníkov a podsvetie. Každé božstvo malo vlastné právomoci a náboženskú prax (napr. obchodovanie, diplomaciu, vojnu atď.).

Človek mohol buď uctievať jednu alebo všetky tieto bytosti a získavať od nich milosť prostredníctvom obetných darov a modlitieb.

3.) Obdobie – monoteizmus (1348 p.n.l. – súčasnosť)

V dobe bronzovej vzniklo nové hnutie, ktoré uprednostňovalo jedného boha pred všetkými ostatnými božstvami. Tento systém je známy ako „monoteizmus“ – viera v jednu božskú bytosť.

V roku 1348 p.n.l. faraón Achnaton začal uctievať menej známeho boha nazývaného „Aton“ a všetkých ostatných egyptských bohov odsunul do úzadia. O niečo neskôr vyhlásil perzský kňaz Zoroaster Ahuru Mazduza jediného najvyššieho boha.

Tento nový systém spočíval v tom, že jeden boh – stvoriteľ vytvoril známy vesmír a bol úplne sebestačný, schopný vládnuť nad všetkým. Táto myšlienka sa stala kľúčovou v judaizme, kresťanstve, islame a sikhizme.

Vo väčšine monoteistických systémov je niečo výnimočné a bohovia starého sveta museli byť odstránení z vedomia človeka. V dôsledku toho monoteistické náboženstvá preukazovali menej náboženskej tolerancie než polyteistické náboženstvá, čo viedlo a vede k mnohým vojnám a sporom.

Líbí se vám článek? Podpořte, prosím, překladatele v další práci a nastavte trvalý příkaz na transparentní účet: 2900794933/2010. Platby ze zahraničí IBAN: CZ8920100000002900794933, SWITFT: FIOBCZPP. Do zprávy pro příjemce uveďte prosím "DAR" a název článku nebo vyplňte VS: 19107 a SS: 100.

Napsat komentář