Julia Sellers: Viděl som to zajtra (1. díl): Představení

4403x 17. 01. 2018 1 čtenář

Julia Sellers sa narodila v Bánovciach nad Bebravou, na západnom Slovensku (bývalom Československu) a v roku 1995 zažila prvý mimotelový zážitok. Odvtedy venuje svoj voľný čas štúdiu mimotelových zážitkov. Zaujíma sa o kvantovú fyziku, voľnú energiu (free energy), anomálnu kogníciu, zážitky blízko smrti a témy týkajúce sa zlúčenia vedy a náboženstva. Má tri tituly. Študovala v bývalom ZSSR, na Slovensku a USA. Študovala nasledovné odbory: právo, žurnalistiku, Ruské teritoriálne štúdiá, manažment, fytopatológiu.

Ovláda 5 svetových jazykov, má dvojité občianstvo: slovenské americké. Pracovala ako prekladateľka-tlmočníčka, lektorka anglického a ruského jazyka, učiteľka angličtiny ( na prvej súkromnej škole v rámci SR zameranej na výuku detí s behaviorálnymi problémami), výkonná manažérka, šéfka medzinárodnej sekcie volebného tímu v prezidentských voľbách SR, poradkyňa pre zahraničné vzťahy ex-premiéra SR, analytička oddelenia medzinárodných vzťahov, zástupkyňa Centrálneho volebného tímu, dopisovateľka, zahraničná korešpondentka akreditovaná na MZV USA a v Zahraničnom tlačovom centre USA vo Washingtone, D.C.,lobystka a novinárka na voľnej nohe. Pracovala tiež v Nadácii za ústavnú vládu vo Washingtone, D.C. a v Asociácii Stewarta Motta.

V súčastnosti prednáša o mimotelových zážitkoch na Slovensku a v Českej republike.

Kniha VIDEL SOM TO ZAJTRA je knižná prvotina Júlii, ktorá bola napísaná v priebehu dvoch týždňov. Jej názov VIDEL SOM TO ZAJTRA nie je náhodný. Kniha totiž pojednáva o človeku, ktorý vidí veci z budúcnosti. Je to skutočný príbeh muža žijúceho mimo tela a zároveň fascinujúce rozprávanie o človeku, ktorý si pamätá svoje narodenie aj svoju smrť. Sú v nej spracované autentické mimotelové zážitky a astrálne cestovanie muža, ktorý podstatnú časť svojho života trávi mimo tela.

“Kniha opisuje skutočný príbeh muža, ktorý sa od ostatných odlišuje tým, že žije mimo tela. Vychádza z tela a cestuje. A to všetko pri plnom vedomí.”

Júlia na 200 stranách prináša svedectvo z prvej ruky o tom, čo znamená nachádzať sa a existovať, ale hlavne fungovať mimo tela.

Predslov ku knihe bol napísaný P. M. H. Atwater, uznávanou americkou odborníčkou na mimotelové zážitky, zážitky blízko smrti a iné paranormálne javy.

„S P.M.H. som prvý krát komunikovala minulý rok, keď sme si vymenili zopár dôležitých mailov o Michaelových mimotelových zážitkoch. Vtedy naznačila jej teóriu o tom, čo sa s Michaelom vlastne odohráva, keď je mimo tela, za čo som jej vďačná. O to vďačnejšia som však P.M.H za to, že sa rozhodla napísať krátky úvod k tejto knihe, v ktorom vedkyňa hovorí nasledovné”:

V rámci môjho výskumu, ktorý trvá približne 40 rokov a je venovaný fenoménu tkz. zážitkov blízko smrti, môžem povedať, že najrozšírejenejší element, ktorý ľudia v rámci týchto zážitkov zažívajú- a to bez rozdielu na to, či je to dieťa alebo dospelý- je to, že výstúpia z (vlastného) tela a pozorujú ho buď zvrchu alebo z jednej zo strán. A nielen to. Vidia vtedy veci, ktoré za normálnych okolností vidieť nie je možné. Väčšina tvrdení pochádzajúcich od ľudí s mimotelovými zážitkami je možné overiť výpoveďami nezávislej tretej strany. Môžem tiež konštatovať, že od roku 1966, kedy som po prvý krát začala skúmať zmenené stavy vedomia, mystické stavy a transformačné procesy, mimotelové zážitky boli neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek zmien (normálneho) stavu vedomia.

O niečom podobnom pojednáva aj téma tejto knižky: je o mužovi, ktorý objavil nový aspekt svojej vlastnej existencie. Týmto aspektom je schopnosť opustiť svoje vlastné telo a cestovať na rôzne miesta.

Predslov

P.M.H. Atwater je uznávanou americkou odborníčkou na mimotelové zážitky, zážitky blízko smrti a iné paranormálne javy. Prvýkrát som sa s ňou skontaktovala v roku 2014. Vymenili sme si zopár dôležitých mailov o Michaelových mimotelových zážitkoch. P.M.H. mi vtedy naznačila jej teóriu, čo sa s Michaelom vlastne odohráva, keď je mimo tela. Som jej za to vďačná.  O to som vďačnejšia, že sa k mojej knihe rozhodla napísať úvod.

P.M.H. Atwater, L.H.D., je autorkou kníh “Zážitky blízko smrti: Dokončenie príbehu”, “Spomienka z budúcnosti” a “Žijeme večne: Skutočná pravda o smrti”.

Niekoľko názorov na tému mimotelových zážitkov očami P.M.H. Atwater, L.H.D.

Jednou z vekových kategórií, ktorá má mimotelové zážitky, sú deti. Hlavne, keď trpia nečinnosťou. Alebo sú ponorené  hlboko do vnútra svojej mysle, kde hľadajú útočisko. Deje sa tak aj vtedy, keď trpia nejakou chorobou. Či majú vysoké horúčky. Rodičia sa na mimotelové zážitky vlastných detí zvyčajne dívajú s nedôverou. Odmietajú ich. Namiesto, aby sa jednoducho pýtali. Čo sa ti práve prihodilo. Kde si bol. Čo si videl. Čo si počul. Tým, že rodičia prejavia záujem, bez výčitiek a posmechu, dokážu si u detí získať pocit dôvery. Ten bude v budúcnosti narastať. Pomôže deťom zvýšiť nielen sebadôveru, ale aj sebavedomie.

Príliš mnoho náboženských predstaviteľov mimotelový zážitok odmieta. Ako niečo falošné a predstierané. Prípadne mu pripisujú len nepatrný význam. Ľudia z oblasti medicíny reagujú podobne. Tiež učitelia. Aj preto si takéto deti nechávajú svoje zážitky pre seba. Ako tajomstvo. Alebo sa obávajú, že nie sú v poriadku.

Ak nás veda za posledné desaťročia vôbec niečomu naučila, tak tomu, že mimotelové zážitky skutočne existujú. Zažívajú ich ľudia v každom veku. Netreba na ne špeciálne nadanie, predurčenie, či nebodaj zakliatie. Najnovšie vedecké technológie ukázali, že mimotelové zážitky sú vlastne zručnosťami. Možno sa ich naučiť. Sú prirodzenou súčasťou človeka. Či už sú spontánne, alebo naučené, sú jednoducho jedným z prvkov ľudského bytia.

Z mojich viac než štyri desaťročia trvajúcich výskumov zážitkov blízko smrti vyplýva, že, odhliadnuc od vekovej kategórie, ľudia ozaj vystupujú z vlastného tela. Následne ho pozorujú buď zvrchu, alebo z jednej zo strán. Nielen to. Vidia vtedy veci, ktoré za normálnych okolností vidieť nemôžu.

Väčšinu tvrdení ľudí s mimotelovými zážitkami možno overiť výpoveďami nezávislej tretej strany. Môžem potvrdiť, že od roku 1966, kedy som začala skúmať zmenené stavy vedomia, mystické stavy a transformačné procesy, mimotelové zážitky boli neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek zmien bežného stavu vedomia.

Mohla by som rozprávať o mnohých mimotelových zážitkoch. Či už mojich vlastných, alebo iných ľudí. Niektoré sú dosť zábavné. Iné veľmi dôležité. Takým, bol aj môj zážitok, keď som sa zúčastnila operácie mojej najstaršej dcéry. Bolo to v  Portlande, v americkom štáte Oregon. Moje fyzické telo sa pritom nachádzalo v Harrisonburgu, v štáte Virgínia. Čo som vtedy videla a počula mimo tela, v prítomnosti mojej dcéry, neskôr potvrdila prítomná zdravotná sestra v pooperačnej izbe.

O niečom podobnom hovorí aj táto kniha. Je o mužovi, ktorý objavil nový prvok svojho vlastného bytia. Je ním schopnosť opustiť vlastné telo a cestovať na rôzne miesta.

Viděl som to zajtra (copyright: Martin Joza)

Prvá část: Život s človekom, ktorý väčšinou žije mimo tela. Začiatok bez konca.

Viac ako dvadsať rokov žijem s človekom, ktorý má svoj vlastný život. Žije ho mimo svojho vlastného fyzického tela. Mnoho ľudí by podobnú situáciu a skúsenosť prijalo ako absolútne dobrodružstvo. Nachádzať sa mimo vlastného tela, pritom byť pri úplnom vedomí, by bolo pre mnohých adrenalínovým dobrodružstvom. Žiť a vychádzať s človekom, ktorý v čase, keď sa nachádza mimo tela, a to väčšiu časť dňa, zároveň dokáže fungovať úplne rovnakým spôsobom, ako keby sa v ňom nachádzal, je ale prinajmenšom výzva.

Takýto stav a jemu podobné dostal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia svoj vlastný názov. Mimotelový zážitok. Mimotelové zážitky sú fascinujúcou témou pre mnohých dobrodruhov. Chcú aspoň raz v živote zažiť, aký je to pocit, byť mimo vlastného tela a nezomrieť.

Mimotelové zážitky, alebo anglicky OBEs, ktoré niekedy hnutie New Age nazýva aj astrálnym cestovaním, sú v súčasnosti moderným fenoménom. Pojmy astrálne cestovanie a mimotelové zážitky označujú mnohé zdroje ako zážitky mimo tela. Buď pri plnom vedomí, v spánku, polospánku, bdelom snení, hlbokom bezvedomí, alebo kóme. Mimotelové zážitky pri plnom vedomí sú zážitky, v rámci ktorých človek dokáže existovať mimo tela. Zároveň vie plne reagovať na potreby svojho okolia. Napríklad, rozprávať sa s inými ľuďmi, telefonovať, alebo zaoberať sa nejakou činnosťou vyžadujúcou plné vedomie. Zatiaľ čo druhá časť človeka, ktorú náboženstvá väčšinou nazývajú duša, sa nachádza mimo tela. Astrálne cestovanie sa väčšinou spája so zážitkami mimo tela v úplnom spánku, snoch a bdelom snení.

Čo je mimotelový zážitok.

Čo je vlastne mimotelový zážitok, zážitok mimo tela? Encyklopédie ho definujú, ako zážitok, ktorý typicky zahŕňa pocit vznášania sa mimo svojho vlastného tela. V niektorých prípadoch, vnímanie svojho tela z miesta, ktoré sa nachádza mimo fyzického tela. Niektorí odborníci ho opisujú, ako pocit zažívaný v bdelom stave. Upozorňujúci, že vaše vlastné JA, vaša individualita, vaše vedomie, sa dostalo mimo vášho fyzického tela. Máte pocit, akoby vaša myseľ, vedomie a vlastná identita, boli oddelené od tela. Tento pocit sa umocňuje tým viac, že svoje vlastné telo pozorujete nie zvnútra, ako za normálnych podmienok, keď sa v tele nachádzate, ale zvonku. Navyše z rôznych uhlov pohľadu. Z rôznej výšky a diaľky.

V USA sú dokonca školy, ktoré údajne naučia, ako sa mimo telo dostať. Chce to mnoho hodín tvrdého tréningu, ale výsledok sa vraj dostaví. Môj manžel Michael by ocenil pravý opak. Rád by zaplatil, keby ho niekto v nejakej škole naučil, ako v tele zostať. A nevychádzať z neho.

Prvýkrát mimo tela.

Téma mimotelových zážitkov ma až do roku 1995 zaujímala len okrajovo. Až raz som zažila niečo nečakané. Bolo to v noci. V americkom Washingtone. Tam som vtedy žila. Zobudila som sa na veľkú bolesť v krížovej oblasti. Zároveň som v ušiach počula akési šumenie. Alebo melódiu podobnú chóru spevákov. Z diaľky sa snažili nôtiť posvätné Óm. A zrazu prišiel šok. Ako som ležala, spozorovala som kontúru nejakej ruky. Celého predlaktia. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že ruka je moja vlastná. A ja sa nachádzam mimo tela. Z vedľajšej izby som jasne počula nahlas televízor. Tak zreteľne, ako keby som sa v tej izbe nachádzala. Ako keby izba nemala steny. Nielen to. Počula som zreteľne hlasy ľudí vonku na ulici. Rozpoznala som jednotlivé slová tak dobre, ako keby som bola sama účastníčkou rozhovoru. Zrazu ma akási neviditeľná sila strhla smerom k oknu. Bolo mi jasné, že moja nehmotná časť tela sa dostáva za hranice izby. Že prechádza oknom.

Julia Sellers (copyright: Martin Joza)

Nehmotná časť tela, ktorú niektoré náboženstvá nazývajú dušou, nie je totiž nič iné, ako vibračno-oscilačné vlny. Majú príliš vysokú frekvenciu a nízku hustotu, aby dosiahli stupeň zhmotnenia. Preto nie sú ľudským okom viditeľné. Zároveň nie sú v ľudskom tele udržateľné. Pretože nepodliehajú gravitácii. Niektorí ľudia však tieto vlny, či energie, vnímajú mimozmyslovo. Dá sa s nimi telepaticky komunikovať. Energie na rozličných úrovniach môžu citliví ľudia vnímať ako rôzne vône, či chute. Napríklad, ako horkastú alebo sladkastú. Niektorí ich môžu pocítiť ako jemný tlak, vánok, chlad, alebo teplo na koži. Na nej sú ukryté určité citlivé body. V spojení s energetickými bodmi v kostiach a v krvi, dokážu u človeka vyvolať proces odhmotnenia jeho vlastného tela.

Môj prvý mimotelový zážitok bol veľmi krátky. Kvôli bolesti v krížovej oblasti. Tú malo zrejme za následok pravdepodobné otvorenie kozmickej energie kundalini. Hlavný bol ale strach. Obavy opustiť múry bytu cez okno. Zo všetkých síl som sa vzoprela, aby som cez okno vyletela von. Zrazu som sa ocitla späť v tele. K mojím mimotelovým zážitkom sa ešte vrátim, nakoľko nie sú až tak dôležité, ako zážitky Michaela.

Pamätám si, čo som robil predtým, ako som sa narodil.

Jedného večera v roku 1997, sme sa s Michaelom len tak nezáväzne rozprávali na rôzne témy. Bývali sme vtedy tesne vedľa ruského veľvyslanectva vo Washingtone. Často sme sledovali, čo sa deje za múrmi tejto opevnenej budovy. Náš byt sa totiž nachádzal na jednom z vyšších poschodí.

„Pamätám si, keď som bol v matkinom tele. Ešte pred tým, ako som sa narodil“, zahlásil  Michael. Ako keby mi oznámil, že práve došla minerálka. A treba ju dokúpiť. Vtedy som ešte netušila, že Michael máva mimotelové zážitky rôznych stupňov a kvalít od úplne útleho detstva. Že zažíva mimotelové a rôzne iné druhy nadprirodzených zážitkov. Vrátane pozorovania a vnímania na diaľku. Prinajmenšom odvtedy, odkedy sa mu vyvinula pamäť. Prežil niečo ako vedomý pôrod. Čo znamená, že si pamätá priebeh svojho vlastného narodenia. Vrátane celého vývoja v tele matky. Michael zažíva mimotelové zážitky už viac ako štyridsaťjeden rokov. Cestuje mimo tela nielen rozličnými kútmi planéty Zem. Ale aj planétami v rámci našej aj iných galaktických úrovní.

Julia Sellers: Viděl som to zajtra

Další díly ze seriálu

Napsat komentář