«« »»

Julia Sellers: Viděl som to zajtra (4. díl): Prečo neexistujú náhody

4. díl seriálu: Julia Sellers: Viděl som to zajtra. Doposud vyšlo 6 dílů.

Existuje neviditeľná sila, ktorá všetko riadi. Prečo neexistujú náhody.

Záujem o Michaela a jeho mimotelové zážitky prejavil tiež americký kvantový fyzik Claude Swanson. Je autorom niekoľkých kníh na tému existencie životodarnej sily. Tá riadi celý vesmír. Claude je toho názoru, a tento názor mimochodom nie je ojedinelý a v súčasnosti vo vedeckej komunite naberá na obrátkach, že vo Vesmíre existuje sila, ktorá je neviditeľná. Všetko riadi. Pričom zároveň odporuje základným zákonom konvenčnej fyziky. Či už ju nazývame éterom, energiou torzných polí, energiou tachyónov, hedrónov, energiou bodu nula, pránou, manou, Chi energiou, všefrekvenciou, rezonanciou, láskou alebo Bohom. Tá energia má spoločného menovateľa. Je jednou a tou istou. Pôsobí rovnako na všetkých. Nachádza sa všade okolo nás. Prestupuje aj naše telo. Naše vnútro. S hmotou však nereaguje. Reaguje iba s určitou frekvenciou. Povedzme, na úrovni vedomia. Tejto všeenergii, teda riadiacej inteligencii, nikto a nič neunikne. Ani ju nepremôže. Premôcť ju človek môže jedine tak, že sa ňou sám stane. Vtedy dochádza ku vzájomnému rezonančnému splynutiu. K implózii, prepólovaniu a recyklácii. Čiže novému dobitiu energiou.

Doktor Allan Leslie Combs, riaditeľ Centra pre štúdie vedomia v Kalifornii v USA, mi povedal, že počul o mnohých prípadoch mimotelových zážitkov. Sú veľmi podobné tým Michaelovým. Raz mal dokonca študenta, ktorý podobne ako Michael, trávil dokázateľné časové úseky mimo tela.

Jim Carpenter je klinický psychológ. O paranormálne javy sa začal zaujímať ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ešte ako študent v parapsychologickom laboratóriu na univerzite. Odvtedy sa zapája do rôznych projektov. Skúma parapsychologické fenomény. Je členom rôznych prestížnych inštitúcií. Ako Inštitútu noetických vied, Parapsychologickej asociácie, Výskumného centra Rhine, či Americkej akadémie klinickej psychológie. Je aj profesorom na Univerzite Severnej Karolíny. Jim mi o sebe odhalil zaujímavú informáciu. Aj on mal mimotelové zážitky. Keď bol mladší. Potom sa však jedného dňa vyparili. Jim si doteraz nevie vysvetliť, prečo. Navrhol urobiť s Michaelom nejaké pokusy na diaľku. Potom to spoločne s ním spísať do štúdie. Konkrétne navrhol pripraviť, či určiť v americkej Severnej Karolíne, kde žije a pracuje, pre Michaela nejaké ciele vo forme objektov. K nim by sa mimo tela dostal a potom po návrate do tela, by ich mal za úlohu opísať.

Aj americké Centrum duchovného porozumenia, by rado skúmalo mimotelové zážitky Michaela. Podľa nich je totiž skutočne zriedkavým fenoménom. Mohol by byť nápomocný v poznávaní širšej fyzickej reality. Ako aj reality nachádzajúcej sa mimo fyzična.

Možno sa budem opakovať. Znovu by som rada pripomenula starú historickú pravdu. O tom, že náhody neexistujú. Jedného dňa som Michaelovi spomenula, že v prípade, ak by bol v budúcnosti menej pracovne vyťažený, mohol by zvážiť účasť na jednom z vedeckých projektov ohľadne mimotelových zážitkov v USA. Na tých, ktoré mu navrhli. Na druhý deň ráno, keď som čítala úryvky z tejto knihy pripravované do tlače,  otvorila som si zároveň aj mailovú schránku. A predstavte si, že tam bol mail od Debry Katz. Americkej vizionárky a expertky na diaľkové nazeranie. A jej kolegyne z USA. Navrhujú nám v ňom účasť v novovzniknutom projekte týkajúceho sa diaľkového pozorovania. Teda nazerania na diaľku. Ide o to, že tento americký projekt dáva dokopy skupinu špičkových pozorovateľov na diaľku. Ich úlohou by bolo dvakrát týždenne čo najbližšie opísať vopred určené skryté ciele. Výsledky týchto pozorovaní na diaľku majú byť zverejnené vo významných amerických vedeckých časopisoch. A tiež aj na rozličných konferenciách zaoberajúcimi sa metódami a filozofiou diaľkového pozorovania. Pričom zvolenú metódu pozorovania na diaľku, by už nechali na samotných pozorovateľoch.

Dá sa mimo tela komunikovať s deťmi, ktoré za normálnych podmienok komunikovať nevedia?

Ďalšia ponuka prišla od Debry Katz. Jasnovidky a vizionárky z USA. Je autorkou troch kníh. V nich okrem iného tvrdí, že každý z nás má do určitej miery jasnovidecké schopnosti. S tým sa úplne stotožňujem. Učí kurzy jasnovidectva, prekognície a intenzívne sa zaoberá aj pozorovaním na diaľku. Založila vlastnú školu pod názvom „Medzinárodná škola jasnovidectva“. Vlastne, bola medzi prvými, ktorá prišla s myšlienkou, aby Michael o skúsenostiach mimo tela napísal knihu. Podľa nej by bola pre ľudí veľmi prospešná. Ako sama povedala, rada by si ju prečítala ako jedna z prvých. Zastáva tiež názor, že Michael by mal začať učiť kurzy mimotelových zážitkov. Tvrdí, že existuje množstvo ľudí, ktorí majú záujem zažiť mimotelové zážitky na vlastnej koži.

V roku 2014 sme s Debrou absolvovali pár diskusií o možnej Michaelovej účasti na projekte týkajúcom sa detí ale aj dospelých, ktorí majú obmedzené schopnosti komunikácie. A to z dôvodu choroby, alebo genetickej chyby. Michael by mal za úlohu komunikovať s týmito ľuďmi telepaticky. Zisťovať, čo ich trápi. Aké majú problémy. Keďže oni sami to nie sú schopní vypovedať. Nevedia to vyjadriť na úrovni jazyka. S Debrou komunikujeme aj v súčasnosti. Keďže Michael a ja sme členmi amerického projektu známeho pod názvom „Projekt aplikovanej prekognície“. V rámci neho sa občas zapájame do širšieho fóra. Jeho členovia si navzájom vymieňajú skúsenosti. Učia sa novým technikám diaľkového vnímania. Či už obyčajného alebo prekognitívneho. Jeden zo zakladateľov projektu, Marty Rossenblatt, sa v súvislosti s Michaelovými schopnosťami zaujímal hlavne o využitie jeho schopností nadviazať kontakt s jeho podvedomím. V spojení s technikami diaľkového pozorovania. Marty je v súčasnosti prezidentom americkej korporácie zaoberajúcej sa využitím intuície senzibilov. Okrem iného vyučuje aj kurzy asociačného pozorovania na diaľku v prestížnom Monroeovom inštitúte. S Martym sme sa zhodli na tom, že prekognícia, teda intuícia a jasnovidectvo, sú založené na pocitoch. Čiže na vibráciách. Nie na myšlienkach, čiže osciláciách. Tak, ako tvrdia mnohí vedci zaoberajúci sa skúmaním paranormálnych javov. Na to, aby sa človek dostal ku koreňu veci a ku skutočnému poznaniu, musí rozložiť myšlienku do hĺbky. Dostať sa až k jej základu. Teda k vibračnej úrovni. Ňou nie je nič iné ako to, čo v našom jazyku nazývame jednoducho cit a pocit.

Ak sa dostanete na základnú počiatočnú úroveň, čiže k pocitu, nastáva organická a skutočná vibračná kognícia. Je priama. A nie sprostredkovaná. Vtedy ste schopní napojiť sa na nekonečné more informácií. Odtiaľ môžete čerpať odpovede na otázky, o ktorých sa vám predtým ani len nesnívalo. Podľa Martyho, ak sa  v rámci pozorovania na diaľku človek dostane mimo tela, tak ako Michael, ak pozoruje objekt mimo tela, je to veľmi zaujímavá, veľmi zriedkavá a málo preskúmaná metóda v súčasnom pozorovaní na diaľku. Väčšina pozorovateľov na diaľku sa totiž mimo tela nedostáva. Zostávajú v tele. Do pozorovania na diaľku sa snažia zapojiť svoju intuíciu. A tiež ostatné zmyslové ako aj mimozmyslové orgány.

Jedným zo zriedkavých pozorovateľov na diaľku, ktorý sa pri pozorovaní na diaľku údajne dostane mimo tela, je v paranormálnych kruhoch dobre známy Joe McMoneagle. Joe je americký dôstojník vo výslužbe. Je známy, ako jeden z prvých oficiálnych špiónov americkej vlády, v súčasnosti už odtajneného programu Stargate. Joe vie nazerať do udalostí odohrávajúcich sa v minulosti, prítomnosti, ale aj budúcnosti. Ako mi vysvetlil Marty. Ak by sa teda Michael dostal mimo tela za účelom pozorovania objektu a po návrate do tela by opísal, čo videl, takýto spôsob pozorovania by sa podľa Martyho počítal ako klasický prípad pozorovania na diaľku. V prípade, že by sa Michael dostal mimo tela a opísal nejaký objekt či proces z budúcnosti, jednoducho niečo, čo sa ešte nestalo, takýto spôsob pozorovania na diaľku by patril do kategórie prekognitívneho pozorovania.
Marty navrhol, aby sme niekedy v budúcnosti vyššie spomenuté experimenty s Michaelom uskutočnili. Podľa Martyho by bolo ďalej zaujímavé vyskúšať s Michaelom experiment, v rámci ktorého bude mať za úlohu dostať sa mimo tela. A to za účelom pozorovania konkrétnej úlohy zadanej v rámci skúšky. Po návrate do tela by mal opísať čo najpresnejšie určený cieľ. Či už by to bol objekt, predmet, alebo osoba. Čiže, mal by využiť spôsob prekognitívneho pozorovania na diaľku. Teda svojich prekognitívnych mimotelových zážitkov.

Vo svojom minulom živote som bol starým otcom sám sebe.

Laboratórium paranormálnych aktivít Univerzity Virgínia na katedre perceptuálnych štúdií je jedno z najprestížnejších miest na skúmanie paranormálnych aktivít ľudí. Nie z hľadiska filozofie, ale z hľadiska laboratórnych experimentov zameraných na skúmanie človeka v rámci psychiatrie a neurobehaviorálnych štúdií. V roku 2014 prišla z tejto katedry ponuka skúmať Michaelove mimotelové zážitky a schopnosti z psychofyziologického a neuroimaginárneho aspektu.

Katedra perceptuálnych štúdií okrem iného skúma aj deti, ktoré tvrdia, že si pamätajú svoje minulé životy. V roku 2013 katedra skúmala chlapca, ktorý tvrdil, že vo svojom minulom živote bol vlastným starým otcom. Podobné prípady sú bežné a z Michaelovo rozprávania o minulých životoch vyplynulo, že počas jedného z minulých životov sme boli manželia. Pričom on bol vtedy ženou a ja mužom. Mali sme spolu deväť detí.

Michael si pamätá aj svoj minulý život na Ukrajine. Narodil sa tam okolo roku 1820. Zomrel dosť mladý. Približne ako štyridsaťročný. Mal tri deti. Z nich jeden bol syn, ktorý zomrel okolo roku 1950. Je pochovaný na cintoríne vo Ľvove. Michael bol schopný tiež nájsť jeho vlastný hrob na cintoríne vo Ľvove.

Nancy du Tertre je v USA známa ako telepatická detektívka, právnička a niečo ako médium s určitými jasnovideckými schopnosťami. So schopnosťami pozorovania na diaľku. Nancy vyjadrila záujem o osobné stretnutie s Michaelom. Chcela bližšie prediskutovať jeho schopnosti a prípadnú budúcu spoluprácu. Nancy v roku 2011 vydala fascinujúcu knihu “Jasnovidecká intuícia”. V nej tvrdí, že jasnovidecké, ako aj telepatické schopnosti, je možné získať. Či, naučiť sa ich. Nancy tiež spolupracovala s políciou a detektívmi v niekoľkých prípadoch. Týkali sa zmiznutých alebo stratených osôb. Jasnovideckými schopnosťami mala pomôcť tieto osoby nájsť.

Profesorka Jan Holden, z Univerzity Severného Texasu v USA, skúma mimotelové zážitky z rôznych aspektov. V našej komunikácii ju však najviac zaujímalo, do akej miery ovplyvňuje frekvenciu Michaelových mimotelových zážitkoch prostredie, v ktorom sa nachádza. Je povzbudivé, že profesorka Holdenová sa vo výskumoch zaoberá práve touto témou. Keďže fakty týkajúce sa skutočností, do akej miery prítomnosť osoby skeptickej alebo deštruktívne naladenej v blízkosti osoby so schopnosťami mimotelových zážitkov, má schopnosť ovplyvniť ich priebeh, nie sú zatiaľ vedecky preskúmané. Vysvitlo, že profesorka Holdenová ďaleko od pravdy nebola. Nakoľko Michael mi potvrdil, že osoba, ktorá zo seba vyžaruje deštruktívne vibrácie, teda aj oscilácie, vplýva na jeho schopnosť dostať sa mimo tela. A to takým spôsobom, že k mimotelovému zážitku dochádza ťažšie.

Deštruktívne frekvencie sú frekvencie strachu, hnevu, nenávisti, skepticizmu, opustenosti, či depresie. Tie, ako keby reagovali s vlnovými frekvenciami Michaelovho tela. A následne znižovali frekvenčnú hladinu jeho vĺn. Čím sa zároveň znižuje schopnosť jeho mimotelových zážitkov. Keďže k tomu, aby ste sa mohli od fyzického tela oddeliť, potrebujete dosiahnuť určitý stupeň pulzovania. Naopak. Keď sa v Michaelovej prítomnosti nachádzajú ľudia s konštruktívnym myslením, teda, podobného vnímania ako on, ľudia, ktorí do slova a do písmena žiaria energiou a radosťou zo života, možnosť uskutočnenia mimotelového zážitku sa u Michaela zvyšuje.  Je to tým, že stupeň frekvencie potrebný na dosiahnutie mimotelového zážitku, možno dosiahnuť ľahšie. Tiež oveľa rýchlejšie. Keďže vibrácie Michaela a konštruktívne naladenej osoby v jeho blízkosti sa dostanú do stavu spolurezonancie. Vibrácie tejto osoby vlastne pomôžu zvýšiť jeho vlastné. A to prostredníctvom ich spoločnej rezonancie.

Pokračování: Julia Sellers: Viděl som to zajtra (5. díl): Smrt šestileté Miss Colorado a jiné případy [1530x]

Líbí se vám článek? Podpořte, prosím, autory v další práci a nastavte trvalý příkaz na transparentní účet: 2900794933/2010. Platby ze zahraničí IBAN: CZ8920100000002900794933, SWITFT: FIOBCZPP. Do zprávy pro příjemce uveďte prosím "DAR" a název článku nebo vyplňte VS: 17377 a SS: 100.

3 Responses to Julia Sellers: Viděl som to zajtra (4. díl): Prečo neexistujú náhody

  1. OKO OKO napsal:

    Jestli neexistuje náhoda, tak jsme všichni v háji. Nemáme svobodnou vůli, vše je jen jakýsi zvrácený film. Takže vzkaz pro všechny, co si myslí, že náhoda neexistuje: dělejte co chcete, klidně zabíjejte, mučte, zneužívejte. Nemůžete za to, bylo to tak určeno a nenesete žádnou odpovědnost, protože žádné vaše svobodně se rozhodující JÁ neexistuje. To bylo pro ty méně chápavé. Pro ty více chápavé – to je samozřejmě nesmysl, budete nebo nebudete to dělat, podle toho, jak je to dané.

    Tedy takovou realitu nechci. Nedávala by mi žádný smysl. Je ale pravda, že co chci nebo nechci, je realitě nejspíš šumák. A také je zřejmé, že pokud neexistuje náhoda a tedy ani svobodná vůle, celý tento můj názor musí nutně být také dán a současně také to, že se budu takové absurdní myšlence kysele smát.

    • UnoUno napsal:

      Ty nemáš svobodnou vůli?
      Kdo teda psal tvůj komentář?
      1.náhoda neexistuje.
      2.svobodnou vůli používáš pořád.
      3.je příčina a následek.
      4.člověk si ale nechce připustit zodpovědnost za svůj život, tak tomu říká náhoda.

      • OKO OKO napsal:

        Ty jsi možná můj komentář úplně nepochopil. Svobodná vůle a náhoda jsou jedno a totéž. Jedno bez druhého nemůže logicky existovat. Já doufám, že náhoda existuje a svobodnou vůli tak máme, včetně odpovědnosti za své činy.

        Současně ale připouštím, že to, v co doufám, není pro realitu podstatné. Například einsteinovský pohled na Vesmír náhodu (svobodnou vůli) neobsahuje.

Napsat komentář