Kazachstan: Záhadné útvary

28637x 03. 12. 2015 1 čtenář

Družicové snímky vzdialenej severnej stepi odhaľujú obrovské útvary na zemi. Sú to geometrické útvary – štvorce, kríže, čiary a kruhy veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk, ktoré sa dajú identifikovať len zo vzduchu. Odhadovaný vek najstaršieho z nich je 8000 rokov.

Najväčší z útvarov sa nachádza v blízkosti neolitického sídla. Má tvar obrovského štvorca so 101 navýšenými hromadami. Jeho protiľahlé rohy sú spojené uhlopriečnym krížom. Pokrýva väčšiu plochu ako veľká Cheopsova pyramída. Ďalší má tvar trojramennej svastiky, ktorej konce sa zahýbajú proti smeru hodinových ručičiek.

Približne 260 útvarov v regióne Turgaj na severe Kazachstanu – valov, násypov a priekop – v piatich základných tvaroch označili archeológovia na konferencii v Istanbule v minulom roku za unikátne a nikdy predtým nepreskúmané.

Takzvané stepné geoglyfy našiel v roku 2007 na Google Earth kazašský ekonóm a nadšenec pre archeológiu Dimitrij Dej. Zostávajú však veľkou záhadou neznámou okolitému svetu.

Nedávno zverejnila NASA jasné satelitné snímky niektorých tvarov z výšky 430 míľ. Sú na nich detaily veľkosti 30 cm. „Môžete vidieť čiary, ktoré spájajú bodky,“ povedal Dej.

„Ešte nikdy som nevidel nič podobné. Je to pozoruhodné,“ tvrdí Compton J. Trucker, vedec skúmajúci biosféru pre NASA vo Washingtone, ktorý spolu s Katherine Melocik poskytol zábery nasnímané Digital Globe Dejovi a New York Times. Povedal, že NASA pokračuje v mapovaní celej oblasti.

NASA tiež zaradila fotografie regiónu z vesmíru na zoznam úloh pre kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.

Ronald E. La Porte, vedec z univerzity v Pittsburgu, ktorý pomáhal so zverejnením nálezov, považuje angažovanosť NASA za veľmi dôležitú pre podporu ďalšieho výskumu. Zábery archivované NASA prispeli k zhrnutiu rozsiahleho Dejovho výskumu a vytvoreniu prezentácie tlmočenej z ruštiny do angličtiny.

„Nemyslím si, že boli určené na to, aby sa na ne niekto díval zhora,“ povedal 44 ročný Dej v rozhovore vo svojom rodnom meste Kostanaj s cieľom vyhnúť sa špekuláciám o mimozemšťanoch a nacistoch. (Svastika bola dlho pred Hitlerom starovekým a takmer univerzálnym prvkom.) Dej tvrdí, že útvary navýšené pozdĺž rovných čiar boli „horizontálne pozorovateľne zachytávajúce pohyby vychádzajúceho slnka.“

Podľa niekoľkých vedcov začal Kazachstan, bývalá sovietska republika susediaca s Čínou bohatá na ropu, pomaly skúmať a chrániť nálezisko.

„Mal som obavy, že je to hoax,“ povedal Dr. La Porte, emeritný profesor epidemiológie na univerzite v Pittsburgu, ktorý skúmal choroby v Kazachstane a čítal správu o nálezoch.

Za pomoci Jamesa Jubillea, bývalého amerického dôstojníka, teraz vedeckého a technického koordinátora pre otázky zdravia v Kazachstane, našiel Dr. La Porte Deja a jeho obrázky a dokumentácia ich rýchlo presvedčili o autenticite a dôležitosti nálezov. Vyžiadali si snímky od KazCozmu, štátnej vesmírnej agentúry a naliehali na miestne orgány, aby sa nálezisko dostalo pod ochranu Unesco, zatiaľ však neúspešne.

V období kriedy pred 100 miliónmi rokov bol Turgaj rozdelený úžinou od dnešného Stredozemného mora k Arktickému oceánu. Bohatá step bola v dobe kamennej cieľom kmeňov hľadajúcich poľovné revíry. Dej vo svojich výskumoch navrhuje, že kultúra Mahandžar, ktorá tu prekvitala od 7000 do 5000 p.n.l., by mohla súvisieť so staršími útvarmi. Ale vedci spochybňujú, že populácia nomádov by zostala na jednom mieste, kým by vybudovala hradby a vykopala jazerné sedimenty na vytvorenie obrovských valov s pôvodnou výškou 6 až 10 stôp, teraz 3 stopy a šírkou až 40 stôp.

Persis B. Clarkson, archeológ z univerzity vo Winnipegu, ktorý videl niektoré z Dejových fotografií, tvrdí, že tieto výtvory a im podobné v Peru a Čile menia náš doterajší pohľad na nomádov.

„Myšlienka, že nomádov bolo dostatočné množstvo, aby vytvorili obrovské stavby ako sú kazachstanské geoglyfy, spôsobila, že archeológia prehodnocuje povahu a načasovanie veľkých vyspelých ľudských organizácií ako predchodcov civilizovaných spoločností,“ napísal Dr. Clarkson v e-maile.

Giedre Motuzaite Matuzeviciute, archeologička z Cambridge University prednášajúca aj na univerzite vo Vilniuse navštívila minulý rok dvakrát oblasť a tvrdí, že za vznikom nálezov muselo stáť enormné úsilie. Cez mail sa vyjadrila, že má pochybnosti o tom, nazývať štruktúry geoglyfmi – výrazom, ktorým sa označujú záhadné čiary v peruánskej Nazce. Tie znázorňujú zvieratá a rastliny, pretože „geoglyfy sú skôr umením ako funkčným objektom.“

Dr. Motuzaite Matuzeviciute a dvaja ďalší archeológovia z Univerzity v Kostanaj – Andrej Logvin a Irina Ševnina diskutovali o obrazcoch na stretnutí európskych archeológov v Istanbule v minulom roku. Keďže nebol k dispozícii genetický materiál, pretože ani jeden z dvoch skúmaných násypov neslúžil ako pohrebisko, použila Dr. Motuzaite Matuzeviciute opticky stimulovanú luminiscenciu. Je to metóda určovania veku podľa dávok ionizujúceho žiarenia. Zistený čas vzniku násypov bol okolo 800 p.n.l. Dej, ktorý citoval samostatnú vedeckú správu, odkazuje na kultúru Mahandžar, v ktorej vznikli iné útvary a navrhuje vek najstaršieho z nich na 8000 rokov.

Nález bola náhoda. V marci 2007 sledoval Dej program „Pyramídy, múmie a hrobky“ na kanáli Discovery. „Na celom svete sú pyramídy,“ napadlo mu. „V Kazachstane by mali byť tiež.“ Čoskoro prehľadával snímky regiónu Kostanaj na Google Earth. Neboli tam pyramídy. Ale asi 200 míľ južne zbadal niečo neobvyklé – obrovský štvorec so stranou viac ako 900 stôp vytvorený bodkami prekrížený bodkovaným X.

Najskôr si myslel, že by to mohli byť zvyšky Chruščovových sovietskych pokusov o kultiváciu zeme. Na ďalší deň ale zbadal obrovský útvar – trojramennú svastiku s vlnovkami na koncoch a priemerom asi 300 stôp. Do konca roka našiel Dej osem ďalších štvorcov, kruhov a krížov. V roku 2012 ich bolo 19. Dnes jeho zoznam zahŕňa 260 útvarov z toho niektoré zvláštne násypy s dvomi prečnievajúcimi líniami, tzv. „fúzami“.

V auguste 2007 viedol tím k najväčšiemu útvaru, ktorý sa teraz nazýva Uštogajskij štvorec podľa blízkej dediny. „Bolo veľmi, veľmi ťažké nájsť niečo na zemi,“ spomína si. „Útvary sa nedajú nájsť.“

Keď začali kopať do jedného z valov, nenašli nič. „Nebola to hrobka, v ktorej by sa nachádzali rôzne veci,“ povedal. Ale v blízkosti našli dôkazy neolitického sídla starého 6 – 10 tisíc rokov vrátane špičiek oštepov.

Podľa tvrdenia Deja plánujú postaviť základňu pre operácie. „Nemôžeme prekopať všetky násypy. Nebolo by to produktívne,“ povedal. „Potrebujeme moderné technológie západného typu.“

Dr. Laporte sa vyjadril, že on, Dej a ďalší kolegovia plánujú použiť diaľkovo ovládané lietadlá aké použilo peruánske Ministerstvo kultúry pre mapovanie a ochranu pamiatok.

„Čas je ale proti nám,“ hovorí Dej. Jeden z útvarov nazvaný kríž Koga zničili tento rok pri stavbe cesty. „A to bolo po tom, ako sme upovedomili úrady,“ dodal.

Podobné články

2 komentářů k "Kazachstan: Záhadné útvary"

Napsat komentář